"Život je svině, tak buď větší!!"
__flashReplacement__
__flashReplacement__
__flashReplacement__

Spřáteluji, pište do komentářů :))

Reklamy pište jenom...SEEEM!!!

Hlasujte pro fotku měsíce...H.E.R.E

1. kolo SONM/S....TADÝÝ!!


offline



5. kapitola - Alternativní možnost

31. března 2011 v 19:18 | ROSE *-* |  - Láska z nebe
Takže tuhle kapču napsala Nessi. Je nádherná, prostě...nemám slov <3

Otočila som sa na Edwarda. Bol krásny, hlavne v tej žiari svetla. Jeho tvár bola ešte bledšia ako býva.
,,Prečo mi číťaš myšlienky?!" spýtala som sa smutne a sklonila hlavu. Sadol si vedľa mňa a pozeral na horizont. Bol to krásny pohľad. Zahľadela som sa mu do tváre a všimla si ako sa pousmial.
,,Nedá sa to blokovať," šepol.
,,Tak sa aspoň snaž robiť, že nevieš na čo myslím," odvrkla som a postavila sa. Slnko už skoro nevidelo. Už len pár minút a môžem ísť.
,,Nechoď,"
Pozrel sa na mňa smutným pohľadom a ja som odvrátila tvár. Kebyže som mohla, ostanem, navždy. Milujem túto rodinu no nemôžem ju ohroziť. Zabudla som, že mi číta myšlienky. Och, aj práve preto musím odísť. Nemôže sa dozvedieť viac ako môžem povedať. Moja myseľ nemá hranice. Možnože sa už nemám ukrívať, môžnože už nastal koniec, koniec všetkého.
Možno bude môj osud zomrieť, lenže nechápem, stále nechápem čo chcú. Slnko už nebolo na dosah, vzduch sa trocha ochladil no vietor ustal. Bolo tu príjemné ticho, ktoré som si mohla užívať, keby ONI nechceli ohroziť moju rodinu. Téda, nie moju, ale aj tak.
,,Patríš do našej rodiny, chceme ti pomôcť," otočila som sa za jeho hlasom a zistila som, že stojí tesne za mnou. Natiahla som ruku a pohladila ho.
,,Ja viem, ale nemôžem vás ohroziť,"
Potom som sa otočila a rozbehla sa preč od nich. Od rodiny, domova, lásky, šťastia. Posledné myšlienky, ktoré mohol Edward zapopčuť boli.
Idem Volturiovci, už mi nezničíte šťastie. Už nikdy.
Ako som utekala cez les, spomenula som si na udalosť, ktorá za všetko môže.
Som dravec, predátor. Krv je moja korisť. Zacítila som tak neodoľateľne krásnu vôňu, že sa mi zbehli slinky a ja som sa rozbehla ešte rýchlejšie. Nech ťa Boh chráni dievčatko ak hneď neroztrhám na kusi.
Malé dievčatko, učupené vedľa stromu vzlykalo a triaslo sa. Moja doterajšie úmysli sa zrútili ako domček z kariet. Vystriedala ich materskosť, cit či šťastie, že som našla človeka, ktorý by mohol byť mojim prieteľom. Pristúpila som k nej a zohla sa. Dievčatko vystrašene zhíklo a odtiahlo sa.
,,Kto - K-Kto si?" spýtalo sa tenučkým hláskom. Oválna tvárička bola špinavá od hliny a jej dlhé hnedé vlásky jej padali po bokoch. Pozerala sa na mňa vystrašenými modrými očkami.
,,Amelia, teda Mia a ty?" natiahla som k nej ruku. Na iné formality nemám čas.
,,Suzie," odpovedala a dotklo sa mojej ruky. Striasla pri dotyku našich rúk.
,,Teší ma Suzie, čo tu robíš?" spýtala som sa znova.
,,Moji rodičia... sú... sú mŕtvy, ja, ja- som utiekla," vzlykala a rúčkami si chytila tvár. Natiahla som sa k nej a vzala ju do náručia.
,,Postarám sa o teba Suzie, sľubujem," potom som ju chytila na ruky a utekala s ňou domov. Niekam kde bude šťastná a zabudne na starosti.
O pár týždňov:
Pery som priložila k jej krku a vpustila jed. Strašne ma to mrzí Suzie.
Suzie sa začala premienať a ja som sa chvela na celom tele. Som sebecká, sebecká. To dieťa malo pred sebou budúcnosť a teraz bude z nej doživotne malý upír.
Započula som a zacítila nejakých upírov. Pozrela som z okna a uvidela okolo dvadsiatich upírov ako idú ku mne. Boli zahalení v róbach, čiernych ako samá noc. Vyžarovala z nich autorita, sila, nebojácnosť.
No ja som sa bála. Pohladila som po tvári Suzie a šepkala jej do ucha ospravedlnenia. Potom som sa odtiahla, poslednýkrát pozrela na Suzie a utiekla.
Po ceste som vzlykala a nevedela prestať.
Zastala som a vzlykala. Opúšťam ich a zanechávam za nimi smútok. Otočila som sa a utekala naspäť. Hádam už nebude neskoro.
Vbehla som k nim do domu, avšak tu nikto nebol. Asi budem musieť skúsiť stopovať.
a TAK, SOM IšLA podľa ich vôňe. Utekala som cez les až som som zarazila na mieste. Volturiovci - mohlo byť ich asi desať či dvanásť - nechcelo sa mi počítať. A cullenovcov len sedem. Teda počkať, bolo ich osem. Vedľa Edwarda stála nejaká blondína. Volturovci majú talentovaných upírov. Nie, nesmú kvôli mne Cullenovci zomrieť. Vystúpila som k nim a všetci sa na mňa pozreli. Na Cullenovcov som sa usmiala a postavila sa do stredu.
,,Amelia, radi ťa spoznávame," začal Aro.
,,Aj mnňa teší," sarkasticky som odpovedala. Zrazu som zacítila bolesť, padla som na zem a kričala. Moju vnútro zase horelo. Ako pri premene. Pálenie prestalo a ja som funela do zeme. S námahou som sa postavila a zabodla nahnevaný pohľad na Ara. Usmiala som sa keď jedo zoskupenie v zadu padlo na zem a kričali, iní sa na seba vrhli a pozabíjali. Zoznámte sa s mojím darom. Môj úsemv sa ešte viac rozšíril keď ich ostalo len deväť. Vyrovnaný boj.
,,Chcete ma zabiť? Tak si to zmerme, alebo s niekym s tvojej... gardy," odfrkla som a pozrela na Edwarda.
Tá blondýna vie zaštítiť. Prosím. Len nech vie.
Poslala som Edwardovi myšlienky. Kývol na súhlas.
Povedz jej nech ho roztvorí.
Potom som sa otočila naspäť k Volturiovcom a pozrela na upíra, ktorí sa postavil necelí meter odo mňa. Blažene sa usmial a pozrel na Ara.
,,Ako myslíš. Lenže tento boj bude nie len bojový ale aj..." mávla som rukou.
,,Chápem,"
No a začal boj. Ten upír bol riadne silný a skvele vycvičený. Lenže oni netušia, že v tej dobe, v ktorej som žila ja sa musela vedieť brániť každá žena. Zúčastnila som sa aj v pár bojoch medzi upírmi. Bol to vyrovnaný boj. Vždy sme sa na seba vrhli ale vždy sa aj uhli. Teraz boli na rade naše schopnosti.
Padla som na zem a zvíjala sa v bolestiach.
Sakra Edward.
Skríkla som naňho v myšlienkach. Prevrátila som sa na chrbát a hneď sa postavila presto aká to bola bolesť. Pozrela som sa na Volturiovcov, ktorí stáli v bojových pozíciach a snažili sa na nás vyštartovať. Toto bude trvdý boj. Veľké straty.
Zatriasla som hlavou. Ešteže len nejaká myšlienka. Práva realita sa ukáže o pár hodin ak nezdrhnem. Kebyže viem čo spraviť. Zastala som v strede lesa a pozerala na hrozbu, ktorá prichádzala. Nevedela som čo mám robiť, iba som čakala a pozerala na bielu paru, ktorá sa začala hromadiť všade okolo mňa. Z hmli začali vystupovať ONI. A bolo ich viac ako mojej vízií. Zoradili sa do nejakého zoskupenia predo mnou a pozerali na mňa tými rudými očami. Ja som len čakala čo sa udeje. Dúfala som len v zázrak, no ten nemôžem čakať.
 


Komentáře

1 nesii nesii | 31. března 2011 v 20:17 | Reagovat

Ďakujem fakt. Nezalúžim i takú chválu.
Ale teším ma, že a ti to páči.

2 Yuiko<3 Yuiko<3 | Web | 1. dubna 2011 v 11:44 | Reagovat

je to nádherně napsaná část!

3 Rose♥Carol-your lowe ♥affs♥ Rose♥Carol-your lowe ♥affs♥ | Web | 1. dubna 2011 v 15:19 | Reagovat

Opravdu krásný!!! :)

4 ♥Anďa SB♥ ♥Anďa SB♥ | Web | 1. dubna 2011 v 18:50 | Reagovat

uzSNE:)
jak se mas?

5 TAMIA TAMIA | 1. dubna 2011 v 22:07 | Reagovat

TO NEMÁ CHYBU, NÁDHERA:-) A CO TY ZLATÍČKO ,JAK TI JE?:-)

6 MaCi MaCi | Web | 2. dubna 2011 v 11:13 | Reagovat

určitě si to někdy přečtu ;o)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

TÉMĚŘ VŠECHNY POSTAVY V POVÍDKÁCH PATŘÍ S.MEYEROVÉ! STRÁNKY NEBYLY VYTVOŘENÉ ZA ÚČELEM ZISKU! 
oddělovače








oddělovače





oddělovače